Je tomu už pár rokov čo si žijem tento svoj martinský život. Od krásnych detských čias sa toho veľa zmenilo. Stratila som modrú v mojich očiach, krásne pehy, malé mliečne zúbky, chuť nosiť rúžové oblečenie či všetky pozitívne ilúzie o tomto svete. Moja detská izba je viac preplnená oblečením, knihami a tisíckami papierov s nikdy nevyužitými nápadmi. Moje mesto v ktorom bývam je hlučnejšie, nebezpečnejšie, modernejšie ale napriek tomu pre mňa stále rovnaké. Moje sny o budúcom povolaní sa menili každým rokom a stále si nie som istá či toto je ich finálna verzia. Moji priatelia prichádzajú, odchádzajú, menia sa, dospievajú. Je to prirodzené.
Každý z nás rastie, dospieva a mení svoje zmýšľanie, svoj pohľad na svet, ale niektoré veci zostávajú rovnaké.
Každý z nás rastie, dospieva a mení svoje zmýšľanie, svoj pohľad na svet, ale niektoré veci zostávajú rovnaké.
Tu je pár príkladov...
Moja láska k jedu
Síce sa mi chute menia, neznamená to, že jedlo nie je stále môj najlepší kamarát. Hoci keď som bola malá som zeleninu neznášali a teraz si bez nej deň predstaviť neviem láska k jedlu je rovnaká.
Síce sa mi chute menia, neznamená to, že jedlo nie je stále môj najlepší kamarát. Hoci keď som bola malá som zeleninu neznášali a teraz si bez nej deň predstaviť neviem láska k jedlu je rovnaká.
(Ale niekedy ani jedlíkovy ako som ja niečo nechutí a vďaka môjmu otcovi to mám zdokumentované. Myslím si, že viete na ktorých fotkách nie som z jedla najšťastnejšia. Haha)
Moja láska k spánku
Nemala som problém zaspať hocikde. Teda až okrem poobedného spánku v škôlke, ktorý teraz tak ľutujem. Ach, čo by som za to dala keby mi niekto každé poobedie číta rozprávku aby som zaspala.
Vlastnosť, že nemám problém zaspať hocikde mi ostala.
Moja láska k "pózovaniu”
Keď som bola malá bola som strašná herečka. (o tom viac o chvíľku) Pred foťákom som sa vôbec nehanbila. Síce teraz na tom tak dobre nie som, ale "tréningom" sa to zlepšuje a pomaly sa dostávam na úroveň môjho mladšieho ja.
Nemala som problém zaspať hocikde. Teda až okrem poobedného spánku v škôlke, ktorý teraz tak ľutujem. Ach, čo by som za to dala keby mi niekto každé poobedie číta rozprávku aby som zaspala.
Vlastnosť, že nemám problém zaspať hocikde mi ostala.
Keď som bola malá bola som strašná herečka. (o tom viac o chvíľku) Pred foťákom som sa vôbec nehanbila. Síce teraz na tom tak dobre nie som, ale "tréningom" sa to zlepšuje a pomaly sa dostávam na úroveň môjho mladšieho ja.
Moja láska k bláznovstvu
Ohľadom môjho predvádzania sa či robenie zo seba blázna aby som rozosmiala iných sa ABSOLÚTNE nič nezmenilo. Stále rada robím somariny, ktorými druhým zlepšujem deň.
Ohľadom môjho predvádzania sa či robenie zo seba blázna aby som rozosmiala iných sa ABSOLÚTNE nič nezmenilo. Stále rada robím somariny, ktorými druhým zlepšujem deň.
Moja láska k móde
Začiatky roku 2000 boli plné denimu. Bohužiaľ si to nepamätám, ale vďaka fotkám o tom viem. Sranda je, že teraz mám rešpekt pred trendom denimONdenim pretože buď budete vyzerať super alebo ako bezdomovec. A v mojích prvých rokoch som tento trend úplne predávala. hah
Moja láska k umeniu
Už ako malá som veľmi rada kreslila (kreslím rada nie pekne) a venovala sa podobným tvorivým aktivitám. Síce som nechodila do žiadnej umeleckej školy, ale stihla som vystriedať spevácky, herecký, spisovateľský krúžok, hodiny flauty, ale taktiež som sa trošku učila na klavír a nemôžem zabudnúť na tanec, ktorý mi ostal až doteraz.
...
Keďže nedávno som mala narodeniny toto je môj narodeninový článok ktorým sa vám chcem ešte viac priblížiť
...
Aké vlastnosti, veci u vás zotrvávajú od detstva?
- 6/20/2017
- 2 Comments
