OOTD: "ORDINARY"

Pôvodne mal byť tento príspevok o ďalšom bežnom kecaní z môjho každodenného života. Stále sa budem držať môjho života, ale uvedomila som si, že síce je môj blog pomerne maličká platforma mohla by som ju využívať viac zodpovedne pretože mám akú takú príležitosť povedať niečo čo si iný môžu prečítať.

Včera som na YouTube narazila na video od Lucy Wood, ktorá sa nazýva “obyčajným” dievčaťom. Práve táto téma ma chytila a pomohla mi vytvoriť tento článok. 

Aj ja sa považujem za “obyčajné” dievča. Ako Lucy spomína na YouTube a všeobecne v tomto internetovom svete je v oblasti popularity miesto hlavne pre dva typy dievčat. Buď sú to tie super skinny, alebo po novom skupina plus models. O nás, ktoré nepatríme ani do jednej, ani do druhej skupiny internetový svet až tak moc nestojí. Viem, že internetový svet nie je dôležitý, ale je ťažké nebyť v dnešnej dobe jeho súčasťou. Všade kde sa človek pozrie, úspech majú hlavne tieto dva typy. My “obyčajný” ľudia nie sme pre nich asi ničím zaujímavý.
Moja postava je “obyčajná”, nič čo by nejak pútalo pozornosť na nej nenájdeš.
Moje vlasy sú “obyčajné”, krátke blond ako každá druhá.
A takto by som mohla pokračovať ďalej až do nekonečna. Ale nechcem. 

Nechcem sa tu hrať na nejakého znalca literatúry(lebo ním ani nie som), ale moc sa mi to tu pýta. Slováci, ktorý maturovali z literatúry určite počuli o diele Jozef Mak od Jozef Cígera. Už vidíte tú parafrázu? Ako Jozef Cíger povedal: “Jozef Mak- človek milión”. Pre našich bratov Čechov tento náš pán tvrdil, že na týchto “obyčajných” ľudí je založený náš svet. Sú to ľudia, som to ja, ktorý/á túto spoločnosť vytváram/me.

Podľa mňa je super byť “obyčajný”. Prečo? Nie je obyčajný ako “obyčajný”. Ten “obyčajný” o ktorom hovorím ja, je iný. Je to individuálny, originálny jedinec, ktorý nezapadá do požiadaviek spoločnosti a preto ho tak spoločnosť nazýva. 

Už chápeš prečo nie je nič zlé na tom byť “obyčajný”?