kinematografia roka 2018

Na tento článok sa chystám od polovice decembra. Nuž, ako kalendár hovorí je už marec, ale som rada, že je to konečne tu. Ak tu nie ste prvýkrát, mohli ste si všimnúť, že z času na čas pridám nejaký ten filmový príspevok. Filmy mám asi ako väčšina ľudí veľmi rada, ale ako som sa začala o ne zaujímať viac (o históriu, ako sa tvoria a čo v nich skutočne je) otvorili sa mi úplne nové dvere filmového umenia. Už posledný rok si na sebe všímam, že ma viacej začínajú oslavovať festivalové filmy ako tie multiplexové. Tým nechcem povedať, že  by som nechodila do kina na hollywoodske filmy. (aj ja som plakala pri A Star Was Born) Ale až tak často po týchto filmoch nesiaham. (stále som nevidela Bohemian Rhapsody myslím si, že som posledná) Nechcem byť len zlá a určite si myslím, že  multiplexové filmy vedia byť aj dobré (za mňa napríklad Black Panther) Takže dnes vám ukážem taký mix či už blockbustrov alebo menej známych filmov, ktoré sa mne veľmi páčili za minulý rok. Rada by som urobila pokračovanie pretože je ich veľmi veľa. Ja osobne som viac filmový fanúšik ako fanúšik seriálov, ale na záver to bude aj pár seriálových typov, ktoré ma nadchli.

(poradie je čisto náhodné) (každý film ma veľmi bavil a zaujal ale nemusím to ku každému osobitne písať) (nechcela som to dávať do recenzii, lebo by sme tu boli dlho, ale sú to moje pocity z filmov, najlepšie bude ak si čeknete trajler)

Beautiful Boy (Felix Van Groeningen)

Charizmatický Timothée Chalamet je na svoj nízky vek veľmi úspešný herec (čomu sa vôbec nečudujem). Za mňa veľmi pekne podaný skutočný príbeh o závislosti, ktorý sa týka veľa ľudí a nie často sa o tom hovorí. Je tam vidno typické americké benevolentné rodičovstvo, ale napriek tomu som na konci plakala ako dieťa.

Green Book (Peter Farrelly)

Oscarový film o predsudkoch, dvoch úplne odlišných povahách, o talente, o pomoci s veľmi peknou pointou. Pomerne oddychový film s inteligentným humorom na ktorom konci sa mi taktiež spustila nejedna slza.

Utøya 22. juli (Erik Poppe)

Z Ameriky sa presúvame do Nórska. Neskutočný zážitok. Extrémne ľutujem, že som bola lenivá a nešla na to do kina. Je to film o tragédií účastníkov kempu mládežníckej organizácie nórskej Strany práce kde zomrelo 77 detí. Film je nakrútený podľa skutočnej udalosti s tým, že postavy a ich osudy sú vymyslené tvorcami, ale atmosféra je skutočná. Film trvá 93 minút, presne toľko trvalo kým sa na ostrov dostali policajti. Je natočený na jeden záber a to dodáva filmu ten nepríjemný pocit. Bol to asi prvý film pri ktorom som chcela aby už skončil.

Climax (Gaspar Noé)

Neviem. Ešte stále mám zmiešané pocity a vlastne nemám moc názor na ten film. Ešte som nič také nevidela. Ten film nemá nejakú zásadnú pointu. Jednoduchý, stručný dej, ale tá atmosféra filmu vo mne zanechala pocity, ktoré neviem opísať. Francúzi vedia ako na to.

The House That Jack Built (Lars von Trier)

Extrémny film. Ale že extrémny! Veľa portálov písalo, že ľudia počas tohto filmu odchádzali z kín (je to pravda, som toho svedkom) a taktiež aj zo sál na festivaloch. Laris von Trier, dostal zákaz na 7 rokov zúčastniť sa festivalu v Cannes. Minulý rok sa vrátil s týmto (pre mňa) skvostom. Tento film som videla už trikrát a vždy som si v ňom všimla iné symboly a iné súvislosti. A nejdem ani spomínať postavu Jacka, ktorá je pre mňa prototypom dokonalej postavy. (mám rada záporákov) Jeho humor, ambície, charizma sa úplne dopĺňajú s jeho “menšou” úchylkou.

Eight Grade (Bo Burnham)

Späť do USA a na niečo viac pozitívne. Je to film s prostredia ôsmeho ročníka základnej školy, ale myslím si, že ho ocenenia všetky ročníky. Úsmevné a trápne situácie, ktorými si väčšina z nás prešla sú prevedené do moderného sveta sociálnych sietí. Tento film som spomínala v mojom nedávnom príspevku a bol to pre mňa kickass film, ktorý mi jemne otočil zmýšľanie, pohľad na okolitý svet a samú seba.

Isle of Dogs (Wes Anderson)

Ach, toto je pre mňa najkrajšia rozprávka tohto roka. Krásny príbeh z japonského prostredia. Má nádhernú animáciu, no ono to nie je animácia lebo film bol robení stop motion spôsobom. Jeho filmy okrem toho, že riešia hlavne spoločenské vzťahy sú hlave vysoko estetickým zážitkom. A kto nemá rád hovoriacich psíkov?

Bird Box (Susanne Bier)

Môj prvý film čo som videla oficiálne na Netflixe. Film, ktorý vás udrží prilepených na obrazovke celý čas lebo jednoducho chcete aby to dobre dopadlo. (aj tak boli najlepšie všetky tie meme so Sandrou)

Blackkklanman (Spike Lee)

Filmy od Spika sú asi tie najlepšie komédie čo Amerika vytvorila. Nehovorím, že Adam Sandler je zlý, ale ten jeho humor je moc prvoplánový. Zas a znova krásny film opretý o skutočnú udalosť, ktorý okrem detektívky v sebe nachádza kus posolstva a kus obrazu o tom ako to stále v určitých častiach Ameriky stále chodí. (peace, love and equality)

Black Mirror: Bandersnatch (David Slade)

Akože haló, interaktívny film. Prečo to ľudia neurobili skôr. Extrémny nápad. Som milovník Black Mirror a toto čo urobili dostalo asi každého. Príbeh a aj ten mindfuck nie je taký, ako pri seriáli, ale keďže sa človek sústredí hlavne na výber možností moc si to ani neuvedomujeme. Netflix urobil veľký krok vo filmovom svete.

Black Panther (Ryan Coogler)

Marvelom už nie som tak posadnutá ako som bývala a musím sa priznať, že už sa jemne strácam vo všetkých tých prepojeniach, ale na tento film som sa neskutočne tešila. Asi to bude aj kvôli obsadeniu a soundtracku k filmu, ktorý mal na starosti Kendrick Lamar. Bolo to niečo iné ako všetky filmy predtým a hlavne sa mi páčilo ako tento film povzbudil hrdosť čiernym ľuďom

Pose (Steven Canals, Brad Falchuk, Ryan Murphy)

Pred tým ako sa dostaneme k dospeláckym animákom ešte chvíľu zostaňme pri Pose. Seriál z obdobia 90. rokov v New Yorku, kedy vznikal Vogue. (tanečný štýl z gay komunity po ktorom dostal názov aj ten časopis). Mňa táto sféra neskutočne láka a preto tento seriál bol pre mňa veľmi srdcová záležitosť. Pomohol mi pochopiť prečo a ako to celé vzniklo.

Disenchantment (Matt Groening, Josh Weinstein)

To, že je tento seriál od tvorcov Simpsonovcov hovoriť hádam nemusím (neskoro). Toto je vec, že buď sa úplne dostanete na vlnu ich humoru alebo vôbec. Ja som sa naladila a teším sa na pokračovanie.

Big Mouth ( Jennifer Flackett, Andrew Goldberg, Nick Kroll)

Ako práve pozerám, tento seriál vznikol už ku koncu roka 2017, ale ja mu tu musím dať shout out. Myslela som si, že Rick-a a Morty-ho nič neprekoná, ale už si nie som istá. Zatiaľ ich nechajme na jednej priečke a uvidíme aký bude stav keď sa konečne dočkáme nového Rick-a a Morty-ho. Späť k veci. Ide o seriál pre dospelých o dospievajúcich násťročných ako objavujú “nový svet”. Neskutočne dobre vymyslené či už príbehy alebo charaktery. Dávno som sa tak dobre nezasmiala. každý povinne!