ootd: blue

Pocit a cit. Dve veľmi podobné slová, ktoré v sebe skrývajú rozdiely. Aký je rozdiel medzi pocitom a citom? Niekedy je to veľmi ťažké rozlíšiť.

Ja som sa v poslednej dobe zamerala práve na tieto dve slovíčka. Doteraz som ich neodlišovala, ale dnes si uvedomujem, že city sú pre mňa (asi aj pre teba, asi pre každého) dôležitejšie a vážnejšie než pocity. Skús sa nad tým zamyslieť a nájdi rozdiel. Môj názor je taký, že pocit je niečo kratšie, prchavé. Niečo ako voňavka. Keď sa navoňavkuješ, pekne voniaš ale rýchlo to odíde. Napríklad, keď si s niekým a pociťuješ pri ňom bezpečie (áno, viem, že to znie ako keby to písal Maďar a lepšie by bolo “cítiš sa pri ňom v bezpečí,” ale nemôžem tam použiť slovo cítiť sa) ale keď odíde, pocit pominie. Na druhej strane city majú dlhšie trvanie, sú silnejšie a trvá dlhšie kým vzniknú či kým sa stratia. Napríklad city voči mojej rodine sú tak moc silné a viem, že budú večné. Tento môj subjektívny názor by som mohla doplniť aj ľahkou psychológiou.

 Pocit je odrazom jednotlivých vlastností, predmetov a javov vonkajšieho, ale aj vnútorného sveta človeka. Tieto javy pôsobia na naše analyzátory (zmyslové orgány) vyvolávajú podráždenie receptora → dostredivého nervu →mozgového centra kde sa vyvolá psychický odraz- POCIT. Na základe pociťovania vznikajú zložitejšie procesy ako je vnímanie, pamäť, prežívanie... City sú ako som už spomínala emócie, konkrétne vyššie emócie. Cez ne navonok preniká naše vnímanie, prežívanie...

Áno, tieto slová si už vyššie raz videl. Z tohto celého psychologického okienka si teda vyvodíme záver. Pocity sú “base” a na základe nich vzniká všetko ostatné, teda aj city.

A kde som sa týmto celým chcela dostať?

 Skúsme sa zamyslieť a rozlišovať medzi citom a pocitom. Myslím si, že nám to ušetrí veľa času, sklamania ale aj sĺz.