ootd: comfy winter

Bolo tesne pred západom slnka a ja som musela ísť von z tej našej kutice. Kúsok som sa odviezla a pokračovala som pešo popri Dunaji. Jedna strana mesta bola zahalená do hmly zatiaľ čo na tej druhej ešte stále prenikali zapadajúce slnečné lúče.

V meste sa snažím vždy chodiť s otvorenými očami. Myslím to tak, že sa nesnažím ponáhľať a sledujem, čo je okolo mňa. Rada sa zameriavam na architektúru, vie toho tak veľa povedať. A práve pri jej sledovaní to prišlo „Fair play Za cenu umenia vzdávame sa umenia.“

Taká krásna, výstižná veta, ktorá sa dá aplikovať na všetko.

Koniec môjho roka 2019 bol zaujímavý. Robila som veci, z čoho bolo šokované nie len moje okolie, ale koniec koncov aj ja sama. (hah, celkom by ma zaujímalo, čo si si pod touto vetou predstavil/a) Bola to príjemná zmena a dala mi veľa, no prešlo to a uvedomila som si, že asi nie všetky rozhodnutia boli najlepšie. Teraz tu sedím v roku 2020 a rozmýšľam, čo ďalej. Kde ďalej? Kadiaľ? A preto hovorím „Fair play Za cenu umenia vzdávame sa umenia.“ Viem, že musím určité veci, ľudí nechať ísť aby prišlo niečo nové. Nie každý má v našich životoch doživotné miesto aj keď si to niekedy myslíme. Verím, že ľudia ale aj veci prichádzajú aby nám dali niečo nové a keď už nám nemajú čo poskytnúť musíme ich jednoducho nechať ísť.

Nový rok so sebou priniesol pomyselný nový začiatok, a preto mi to príde ako dobrý nápad konečne sa posunúť niekde inde. Vždy keď niečo skončí, otvoria sa iné dvere. Teraz je už len na mne aby som jedni dvere zavrela. Je to fair play, nie? Asi v živote jednoducho nemôžeme mať všetko a ak to môžem povedať jemne spirituálne „ pre väčšie dobro“ je načase sa pohnúť ďalej.

Vnímate nový rok nejako špeciálne alebo mu neprikladáte veľkú váhu?