ootd: čo mi dala karanténa

Pomaly sa nám to začína uvoľňovať. Ani neviete, ako som sa potešila, že si konečne budem môcť na letnej teraske dať moju obľúbenú limonádu pomaranč bazalka v mojom obľúbenom podniku u nás v Martine. Ah, neviem ako to máte vy, ale letné teplé večeri s obľúbeným drinčíkom a dobrou spoločnosťou je to, čo mám na lete asi najradšej.

V nedeľu to budú presne dva mesiace, čo som doma a karanténujem si. Na začiatku tohto obdobia, som vydala článok s tipmi na film, kde som písala, že sa chcem cez karanténu zas vrátiť k sebe. Chcem sa naučiť tráviť čas sama so sebou a necítiť sa samo. A musím povedať, že táto karanténa mi toho dala ešte viac a koniec koncov by som mala takýto „lockdown“ praktikovať aj keď to nebude nariadené štátom a vo svete nebude zúriť pandémia.

HĽADANIE SI RUTINY:

Asi najťažšia vec počas týchto dvoch mesiacov bolo nájsť si novú rutinu. A presne aj pri tejto téme je krásne vidieť ako rozdielny všetci sme. Prvé týždne som skúšala vsávať o siedmej, držať sa presného harmonogramu, čo kedy a ako. Po dvoch týždňoch som bola unavená a vôbec ma to nebavilo. Zistila som, že nie každému môže vyhovovať striktná rutina. Aj v tejto oblasti potrebujem viacej voľnosti. Ale každá voľnosť musí mať nejaké limity. Ja som si to nastavila tak, že sa snažím nezahlcovať vecami (hlave tými do školy) pretože, viem, že keď je toho už veľa, tak sa mi to znechutí a v konečnom dôsledku to je kontraproduktívne. Druhé zistenie bol, že najviac produktívna bývam od nejakej pól desiatej do pól štvrtej. Presne v tomto rozmedzí sa venujem hlavne štúdiu. Ďalšia vec, čo mi celkom pomohla je téma dňa, alebo teda zatiaľ sa to týka iba soboty, kreatívnej soboty. Sobota bol pre mňa deň, ktorý som nevedela zaradiť. Mám vtedy upratovať, alebo už oddychovať alebo sa stále učiť. Neviem, či ste tento pocit mali niekedy aj vy, ale ja som si to zariadila tak, že upratujem vždy v piatok poobede a v sobotu sa venujem kreatívnym veciam. Či fotím seba, veci okolo mňa, upravujem, hrám sa s fotkami, píšem alebo vymýšľam nové nápady. A nedeľa patrí len leňošeniu.

Keď som vyššie spomínala, že nejproduktívnejšia som až od pól desiatej, má to jeden prostí dôvod. Ja jednoducho nedám dopustiť na pomalé rána.  Snažila som sa s tým bojovať, ale zistila som, že to práve teraz nemá zmysel. Kedysi som bývala ranné vtáča, ale v tejto fáze si rada užijem pomalé tiché ráno s kávou pri Priateľoch a taktiež sa mi vrátila moja úchylka na sladké raňajky.

                                                                                                    

NOVÉ AKTIVITY, ZÁUJMY:

Ak sa ma niekto opýta, že čo mi dala karanténa, tak mu poviem, že stojku na hlave. Tak dlho som sa snažila k tejto veci dostať a teraz bol konečne čas a priestor a preto som si povedala, že ju budem skúšať aspoň desať minút každý deň a po dvoch týždňoch som sa tam dostala. Ak ste sa nikdy nestavali na hlavu, tak tomu dajte šancu. Na jednu stranu to veľmi pekne spevňuje strednú časť tela a hlavne, keď ste dole hlavou sústreďujete sa na to aby ste boli pevní a udržali sa. Preto je to pre mňa aj jemný spôsob vypnutia a meditácie, kedy nemyslím na nič iné, len na to aby som nespadla.

Môj oco bol a stále je obrovský milovník bicyklovania a ja som tomu nikdy nejako nechápala. Teraz prišiel ten čas, kedy som sa snažila vyhnúť mestskej doprave a po asi desiatich rokoch som si opäť sadla na bicykel. A ak môžem povedať iba jednu vec. Jazda po prázdnej asfaltovke (môj mestský hipster bicykel nezvláda prírodu) počas západu slnka je jeden z tých najlepších pocitov voľnosti. (jediná vec, čo mi na bicykli vadí, že mu musím prispôsobovať moje outfity a potom je z toho takáto jednoduchá pohodlnosť ako vidíš na fotke, ach tieto first world problems)

Musím sa priznať, aj ja som podľahla pár trendom. Začali sme doma kváskovať a nikdy by som nepovedala, že sa zo mňa stane pekár (hah). Ak ste neskúšali dalgona coffee, tak neviem čo ešte robíte. Prvé týždne karantény som ju pila dennodenne. Taktiež som skúšala aj slávne japanese pancakes, ktoré stále nie sú tak jiggly ako by som chcela, ale chuťovo sú skvelé, hlavne keď do cesta pridáte trošku citrónovej kôry.

ČO SOM ZISTILA?

• vážne nepotrebujem byť 24/7 obklopená ľuďmi
• keď sme pri tých ľuďoch, tak práve počas tejto divnej doby sa ukázala ľudská sebeckosť a arogantnosť (hlavne v obchodoch)
• neviem ako som mohla predtým žiť bez mandľového mlieka z Lídlu (niee Alpro)
• nikdy, nikdy na seba netlač
• čas vykryštalizuje vzťahy a ukáže sa kto je skutočný priateľ
• celkom dosť som si obľúbila Bratislavu a chýba mi
• aj tá blbá malá intráková kutica mi chýba
• celý deň ležať na gauči a pozerať filmy je z času na čas veľmi potrebné
• bežné radosti dňa ako bola vážne dobrá káva či čapované pivo sa ukazujú, že nemusia byť až tak bežné
• vážme si maličkostí čo tvoria naše dni
• ak si Američania opäť zvolia Trumpa, tak začnem vážne pochybovať o ich inteligencií
• treba tie sociálne siete eliminovať

Ako ste vy prežívali toto zaujímavé obdobie? Nejaké tipy k mojej ešte stálej ceste za dokonalou rutinou?