ootd: responsibility

Poslednú dobu ako by sa vrece s nápadmi roztrhlo a to všetko hlavne vďaka jednej konkrétnej osobe s ktorou debatujem, hádam sa, plačem, kričím ale nachádzam pokoj a svoje skutočné ja, ktoré si asi chcelo dať pauzu od tohto sveta. Viem, že to čítaš, teda dúfam, že to čítaš a ďakujem ti. Dnes som sa z vreca rozhodla vybrať toto.

Ako zabúdame na zodpovednosť.
Pravdepodobne každý kto toto teraz číta je slobodná osoba žijúca v slobodnej krajine. Má právo na svoj vlastný názor. Mám pocit, že konkrétne toto právo práv sme začali zneužívať. Všetci si myslíme, že môžeme hovoriť, môžeme hovoriť pravdu, múdra, osvety. Ale tak ako môžu naše slová pomôcť, vieme nimi aj ublížiť.  Za všetko čo vyslovím beriem zodpovednosť, ale akosi sme na to zabudli. Hazardujeme s našimi právami a namiesto toho aby sme ich využívali v prospech nás samých tárame nezmyselné slová a potom sa ohradíme, že ja som to tak nemyslel či ja som to nepovedal.
Sme príliš slobodní a nevážime si čo máme. Mali by sme sa viac zamýšľať nad tým, čo púšťame do sveta a aký dopad to má na iných. Nie sme tu predsa sami.

Pred pár dňami som počúvala podcaste Michelle Obamovej. Akurát som sedela na bicykli a smerovala domov až som započula vetu, ktorá ma donútila zastať. Nezáleží koľko máš rokov, vždy bude okolo teba niekto, kto ťa v určitom slova zmysle považuje za svoj vzor. Nezáleží na tom koľko máš rokov!

Po tom ako som počula túto vetu som si spomenula na všetky moje deti, ktoré som kedy učila tancovať, na každé jedno dieťa, ktoré som mala určitým spôsobom na starosti a snažila som sa v sebe zistiť, či som bola dobrým vzor. Úprimne, asi by som klamala, ak by som povedala, že určite áno. Zlyhanie nemusí byť koniec cesty. Ak po ňom nasleduje uvedomenie začínajú sa diať sa krásne veci.

Zabudla som, že tieto malé stvorenia, ktorých osobnosti sa ešte len tvarujú ma sledujú na instagrame. Ah, ten instagram. Mám pocit, že dokáže narobiť viac škody ako dobra. Zabudla som, že všetko čo pridám tam ostane. A najviac ma bolí to, že to vidia moje tanečné deti.
Vždy som sa snažila cez instagram šíriť osvetu. Prezentovala som tam svoj blog, na ktorý som veľmi pyšná, zdieľala som tam zaujímavé články, podcasty, svoj politický názor, nabádala ľudí ísť voliť, myslieť kriticky lebo mi to nie je jedno. Nie je mi jedno osud našej krajiny a budúcnosť našej demoralizovanej spoločnosti. Ale taktiež sa tam dostali veci, čo mohli ostať v mojom telefóne.

Rozmýšľali ste nad tým, že by ste chceli mať deti, alebo už aj niektorá z vás má. Každá jedna matka chce byť vzorom, príkladným vzorom pre svoje deti. Chce aby z nich vyrástli dobrí, úspešní a šťastní ľudia. Bola by si hrdá a spokojná ak by ťa tvoje deti sledovali na instagrame a kopírovali tvoje správanie?

Áno, sme slobodní. Každý si môže robiť čo chce, môže sa prezentovať ako len chce. Ale uvedom si jedno. Ak do sveta púšťaš len tvoje namaľované pery, tvoje večeri pri drinku v klube, tvoj zadok v plavkách, uvedom si aký obraz o sebe vytváraš, aké hodnoty preferuješ  a ako to celé veľmi silno vplýva na iných.
Áno, ži a nechaj žiť a preto nikoho nesúdim,  ja sama nie som stopercentná aby som mohla povedať, že som nič také nikdy neurobila, ale začínam si uvedomovať, že to možno nie je najlepšia cesta.
Chceš byť bad bitch, tak ňou buď, ale ak ťa sledujú tisíce ľudí, tak k fotke tvojho zadku pridaj aspoň popis ktorý niečo znamená. Nahých zadkov je vo svete veľa, ale múdrych slov ubúda..