ootd: selfcare

Už ani nepamätám kedy naposledy som mala takúto chuť tvoriť ako dnes. Akurát sedím v práci, popíjam si malé pivko a z reprákov mi znie '00s R&B.
V poslednej dobe som dokonalý prototyp blíženca. Moje nálady sa menia zo sekundy na sekundu. Doslova sa jednu minútu usmievam a pár sekúnd na to plačem. Moji najbližší na čele s mojím priateľom by vám to vedeli dosvedčiť. Vôbec som nebola so stavom v akom som sa nachádzala spokojná, ale nejako som nevedela čo robiť a čo sa so mnou deje. Dnes som po malom záchvate hnevu len tak zastala na chodbe a pozerala som sa na svoju červenú, uplakanú, opuchnutú tvár, keď mi to napadlo...

 

 

... avšak, kým sa dostaneme k mojej dnešnej lekcií, chcela by som sa jemne pochváliť. Bola som oslovená urobiť rozhovor pre stránku bloggersre.com za čo som veľmi vďačná. Ak by ťa to zaujímalo odkaz naň nájdeš TU. Hovorím tam o tanci, hudbe, blogu a mne. O všetkom čo ma tvorí.
... po druhé. Tento článok berme ako radu pre moje mladšie ja. Dúfam, že sa v podobnej situácií už neocitnem, ale možné je všetko. A preto si to pre istotu ukladám do môjho online sveta. Taktiež je možné, že sa tento článok dostane k niekomu, kto sa cíti podobne ako ja a bude pre neho odrazový mostík ako bol pre mňa pohľad na samú seba v zrkadle.
... celý článok je doplnený starými ešte zo začiatku leta

 

Rodičia ma nikdy neučili k tomu, že je potrebné mať čas len sama pre seba, že je potrebné mať aktivity, ktoré budem vykonávať pravidelne a budú slúžiť ako moja psychohygiena. Všeobecne si myslím, že v období kedy som vyrastala ja bola psychohygiena, duševné zdravie a všetky témy podobné tomuto celkom tabu. Týmto nechcem mojím rodičom nič zazlievať, jednoducho bola taká doba. Ale dnes si uvedomujem, že je to veľká škoda, pretože keby mám tieto veci zautomatizované už od detstva, dnes by som sa mohla vyhnúť viacerým nepríjemným situáciám. Na druhej strane, som rada, že som na to prišla a, že som to skutočne pochopila v mojej rannej dvadsiatke. Je rozdiel niečo počuť a považovať to za pravdu, ale skutočne sa tým neriadiť a vážne niečo pochopiť, pochopiť ako moc je to dôležité.

Na čo v tomto článku narážam ste si mohli už vyčítať z názvu a to je selfcare. Ak je niečo, čo môže ovplyvniť jedinca a zároveň veľmi ovplyvniť jeho okolie, tak to je starostlivosť o samých seba.

Je pomerne jednoduché mať pravidelné aktivity:  selfcare sunday, čas na lakovanie nechtov, cvičenie, písanie, čítanie, jogu a neviem čo všetko keď je človek single. Čas si organizuje podľa seba a nemusí sa nikomu „prispôsobovať.“

Ako náhle sa dostanete do vzťahu a veci začnú byť vážnejšie je podľa mňa veľmi ťažké prejsť do vzťahového módu a zároveň si uchovať všetky predošlé aktivity, ktoré vás robili človekom aký ste.

Ja sama som som tento prechod moc dobre nezvládla, to znamená, že som sa úplne vykašľala na svoje rituály lebo som chcela s niekým byť 24/7 (a stále chcem) ale bola len otázka času kedy to moje ja už nebude zvládať.

Úprimne, som rada, že som na to prišla pomerne rýchlo. A uvedomila som si, že maličkosti ako chodenie len dva či trikrát do posilky dokáže ovplyvniť moju náladu a zmýšľanie. Po tomto uvedomení som sa cítila ako Archimedes a čudujem sa, že som nezvolala heuréka. (pokus o inteligentný vtip haha)

 

A ako by som toto celé zhrnula?
Bol to veľmi produktívny deň z hľadiska sebarozvoja. Uvedomila som si, že hoci môžeme dookola o veciach čítať, počúvať. Môžeme mať dokonalo zvládnutú „teóriu,“ ale ak to človek jednoducho necíti v sebe je ťažko niečo zmeniť alebo žiť na základ nejakých pravidiel. Sama som počula z viacerých strán, že nemám zabúdať na seba keď sa ocitnem po boku inej osoby. Že mám byť v určitých chvíľach stále trochu „sebecká“ a starať sa o seba. (Teoreticky to nie je sebecké, lebo ak som ja v poriadku tak je v poriadku aj ten druhý, ale ak mňa niečo trápi, tak sa to prenáša aj na druhú osobu.) Ale nikdy som tomu neprikladala takú silnú mieru ako dnes.
 Druhé ponaučenie by som veľmi stručne zhrnula: nezabúdaj na seba. Každý potrebuje byť sám, robiť veci ktoré mu pomáhajú dobyť si baterky. U mňa je to napríklad čas kedy si dám masku na tvár a vlasy, pustím si nejaké blbé video na youtube poprípade hudbu, robím si nechty, spievam si a tancujem.
Počas karantény som bola zvyknutá opakovať tento rituál trikrát do týždňa a zo dňa na deň som ho úplne vyhodila zo svojho života.

Takže ak k tomuto článku zablúdilo moje staršie ja, nezabúdaj na seba a zober sa na dobré jedlo, kávu a do kina!