ootd: insecurities

 Dám si budík na siedmu nech si ešte ráno stihnem pred vlakom umyť vlasy, povedalo si moje ja o desiatej večer pred tým ako si išlo nastaviť budík. Trikrát hádaj ako to nakoniec skončilo. Áno, jasné, že som vstala o ôsmej a bola som rada, že som si stihla urobiť raňajky a nakresliť obočie. Vlasy zostali mastné a jediná možnosť ako to trochu skryť bol cop. Och, ako sa ja nemám rada so zopnutými vlasmi. Je to síce tisíckrát jednoduchšie, výhodnejšie a efektívnejšie ale vážne sa tomu snažím vyhýbať ako najviac sa dá. Pred pandémiou som mala ešte jeden malý hack a to, že vždy keď som si nejako zopla vlasy som si dala výrazný rúž aby prilákal pozornosť k mojím perám a naopak aby si ľudia nevšímali moje jemne odstávajúce ušká.

Pred tým ako som vyšla z domu som sa na seba pozerala v zrkadle a snažila som sa upokojiť, že sa nič nedeje. Je to len blbý cop a nevyzeráš až tak zle ako si myslíš. A tak či tak ti môže byť jedno čo si myslia iný.

Sadla som si do vlaku a rozmýšľala som o čom by som rada písala tento týždeň, zadívala som sa na svoj odraz v okne a zas som bola myšlienkami pri mojich ušiach, pri tom ako sa mi nehodia zopnuté vlasy, aké sú mastné a že vlastne všetko je zlé. Otvorila som tašku a videla tam balíček s fornetami, ktoré som si kúpila na stanici aby som mohla popri pozeraní filmu niečo zobkať a v tom som uvidela ten môj krásny špaldík na bruchu a hneď ma prešla chuť.

Prešli tri hodiny od môjho zobudenia a celý ten čas som rozmýšľala len negatívne a negatívne o sebe. Po prvé je to jemne sebecké a po druhé mi negatívne myslenie k ničomu nepomáha.

Aj ja som si myslela, že to, že schudnem mi napraví celú confidence issue. Och, aké klamstvo. Som najchudšia za posledné roky, ale strata váhy mi k mojej sebaláske teda veľa nepomohla.

Paradoxne som v období, kedy som najspokojnejšia sama so sebou a asi za to vďačím ľuďom okolo seba, ale aj pozitívnym aktivitám, ktoré sa snažím implementovať do svojho života, ale nie je to to, čo som si myslela, že to bude keď budem vidieť tieto čísla na váhe.

Celým týmto úvodom som sa chcela dostať k dvom hlavným myšlienkam:

 

WORLD PROFITS FROM OUR INSECURITIES
Uvedomujeme si túto vetu? Ja som si to nejako nepripúšťala a veľa som nad tým celým nerozmýšľala, ale je to hnusná a krutá pravda. Celá táto konzumná spoločnosť tlačí na nás všetkých, ukazujú nám nereálne podoby, predstavy dokonalých ľudí, ktorý vo svojej skutočnosti ani dokonalí nie sú, je to len jeden dokonalý moment zachytení pomocou celej skupiny ľudí, ktoré pracuje niekoľko hodín na zachytení tohto jedného prchavého momentu. Všetko to čo vidíme nie je reálne a viem, že každý z nás to hlboko v duši vie, len si to často neuvedomujeme. Je to hnusné a chce sa mi vracať pri myšlienke, že niekto dostáva peniaze za to, že niekomu podvedome podrýva sebavedomie. Preto si myslím, že by sme mali týmto veľkým korporáciám ukázať čo sme zač a že nikto si nebude zahrávať s našimi pocitmi. Predstav si spoločnosť, kde by bol každý šťastný a spokojný. Na svete by bolo tak krásne. Nikto z nás by nemal potrebu zhadzovať iných, lebo aj to, že trpíme nedostatkom sebavedomia nie je niekedy len náš problém, ale tak trochu si ho vedia iný ľudia vybíjať na druhých.  

SEE IT FEEL IT OWN IT
Do-slo-va!!! Ráno keď vstanem mám tendenciu sa ísť hneď pozrieť do zrkadla. Už je to asi zlozvyk. A viete ako to ráno vyzerá, nie sme v americkom filme kde by sme sa zobudili s krásnymi vlasmi, či dokonalou pleťou a preto ten prvý ranný pohľad do zrkadla nemusí byť vždy najlepšie rozhodnutie. Bolo by ťažké zbaviť sa tohto zlozvyku a preto sa ho snažím transformovať. Vždy keď sa teraz pozriem do zrkadla praktikujem formulku „see it, feel it, own it.“ Doslova. Pozriem sa na seba, dotknem sa častí ktoré ľúbim ale hlavne tých, ktoré ľúbim menej aby som im tú chýbajúcu lásku dala a nakoniec you have to own it. Niečo mi bolo dané, do určitej miery sa s tým dá pracovať, ale tak či tak sa musím naučiť mať sa rada takú aká som, nie takú aká budem keď schudnem, ostrihám si vlasy, alebo po plastike či iných zmenách. Klišé veta, ale život je príliš krátky na to aby som sa strachovala, či mi je na fotke vidno ten malý špaldík, alebo nie. A vieš čo? Radšej si ten karamelový koláč z mekáču dám a jeden špaldík nejako prežijem, stojí mi to za to.