ako zvládnuť ťažké obdobie

 Aj som chcela písať niečo jednoduché a pozitívne, ale nedá sa. Mám chuť sa vo veciach špárať a ísť hlboko ku koreňu problému, analyzovať a v závere možno pomôcť či podeliť sa. Niečo povrchnejšie si nechám nabudúce. A preto dnes na tému, keď je všetko jednoducho too muc

Tento týždeň v piatok som mala takú „menšiu“ krízu. Už hneď ráno som sa zobudila s pocitom prázdnoty, aka s mojím tretím štádiom, kedy sa moja energia plazí za mnou a ťahá ma aby som sa k plazeniu pridala. Celé doobedie som chodila po byte hore dole, nevedela si nájsť miesto a ešte aj Leo, môj kocúr bol zo mňa nervózny. Povedala som si, že to takto nechcem a vedome s tým idem niečo robiť. Obliekla som sa, na uši nasadila sluchádka, kde som si zapla podcast aby ma na prechádzke moc neotravovali myšlienky. Po piatich minútach ako som vyšla z domu s odhodlaním, že prechádzka mi ako vždy pomôže, tak začalo z ničoho nič hrozne pršať. Iba som tam tak stála a nevedela čo ďalej. Prišla som domov a celé to zo mňa vyšlo. Mám pocit, že som vyplakala rieku a dala von asi všetko. Človek si myslí, že keď sa posuniem o štádium vyššie (o chvíľku pochopíš) že bude lepšie. Práve naopak. Tento raz za touto plačúcou víchricou neprišlo slnko a ja som bola opäť v bez emočnom autopilote. Celý deň som si opakovala: všetko sa deje pre mňa, nie mne. (v angličtine to znie krajšie: everything is happning for me not to me) A aj keď môj prvotný pokus o návrat do normálneho fungovania zlyhal skúšam to druhý raz. Update, je večer, okolo ôsmej hodiny a cítim sa lepšie. Stále nie som v tých vysokých, pozitívnych vibráciách, ale svet je omnoho krajší ako ráno. 





Toto je jeden konkrétny príklad z môjho života a ver tomu, že cez lockdown ich bolo už veľa. Jedna základná vec čo sa ale mení je čas, ktorý strávim v týchto pochmúrnych náladách. Kedysi som sa v tom vedela topiť dni, týždne. Dnes sa už snažím ich zmeniť v priebehu dňa.

 U mňa existujú tri štádia nálad či dní, ktoré nie sú zrovna pozitívne.

  1. low štádium. Nie som smutná, nie som šťastná. Nechce sa mi iba ležať v posteli, ale všetko mi trvá veľmi dlho. Môj energetický level je nízky a vtedy viem, že potrebujem relax. Potrebujem, dobré jedlo, zaspievať si alebo zatancovať a o niekoľko minút, hodín som zas naspäť v mojom normálnom energetickom poli.
  2. plač. Jedno slovo, ktoré dokonalo odpisuje toto druhé štádium. Jediné čo chcem je ležať v posteli, plakať, plakať a plakať. Buď nejesť absolútne nič a potom lapám po dychu len keď sa rýchlo postavím z postele, alebo si kúpiť moje milované plody mora (bonboniéru) zjesť ich celé za pár minút, čo mi pomôže zabudnúť na plač, lebo sa krútim od bolesti brucha. Vtedy mi pomáha sa doslova vykričať, vyrevať, vyrozprávať a je lepšie.
  3. necítim už nič. Posledné štádiu, o ktorom by som sa dnes rada rozprávala. Jednoducho cítim úplnú prázdnotu, nemám silu ani plakať či cítiť hocijaké emócie. Moje telo zapne autopilota, ktorý mi pomáha prejsť dňami bez toho aby som ostala dehydratovaná alebo neviem čo iné. Sú to dni kedy aj bežné fyziologické potreby sú jednoducho too much


S touto nepríjemnou situáciou som sa moc často nestretávala, ale keďže sme v svetovej pandémií, už skoro rok (ak nepočítam leto) vyhnúť sa takýmto situáciám je teraz trochu ťažšie. Sama si uvedomujem a cítim ako moc, priam až prehnane som posledné mesiace emotívna a veci, čo by sa ma pred pandémiou ani nedotkli ma dnes dostávajú do kolien.

Predtým ako sa dostanem k samostatným bodom, čo robím ja keď sa ocitnem na takomto tmavom a prázdnom mieste by som chcela ešte trochu vysvetliť prečo som na začiatku uviedla tie tri pomyselné štádiá.

Žili sme vo veľmi rýchlej dobe, ktorú pandémia trochu spomalila. Ja som toto spomalenie využila aby som sa obrátila viac do seba a spoznávala sa. Možno si niekto z vás myslí, že ste sa do takéhoto stavu ešte nikdy nedostali. Ak áno, tak ti moc gratulujem a musíš byť neskutočne silný a pozitívny človek, ale taktiež je možné, že si tam bol, ale o tom ani nevieš.

Týmto celým by som len chcela apelovať na to ako nesmierne dôležité je počúvať svoje telo. Každý z nás sa ženie za pomyselným slovom úspech. Každý drie na to aby mal viac, viac a viac a keď to "viac" má, tak zistí, že to je stále málo a pokračuje ďalej v tomto nekonečnom kolobehu. Na jednej strane je krásne a skvelé byť cieľavedomý a ísť si za tým, čo v živote chceš dosiahnuť, ale nemyslím si, že by to malo ísť na úkor zdravia. Zatiaľ si síce stále žijem v tej študentskej bublinke, ale aj ja som mnohokrát ako keby tlačila cez prázdnotu. Namiesto toho aby som si sadla, vydýchla a uvedomila čo sa to deje, ako sa cítim a hlavne prečo sa tak cítim som problém potlačila a pokračovala ďalej. Ak to urobíš raz je to okej, ale ak to robíš vždy keď na teba padnú všetky tieto emócie, teda vlastne ne-emócie kopeš si pred sebou jamu. 

Ja viem, niekedy je to strašidelné a nepríjemné sadnúť si za okrúhly stôl s tvojími emóciami, strachmi a nevyriešenými problémami, ktoré si v batôžku menom podvedomie so sebou nesieme po celý život. A určite to nie je ľahké. Nie je ľahké postaviť sa problému a čeliť mu.  Aj ja som zvykla utekať za kamarátkami, riešiť komplexy cez instagram a na všetky tieto nedoriešené veci dávať ako keby náplasť. Nuž ale náplasť nevydrží na veky a rana rastie, rastie a rastie až kým je taká veľká, že náplasť na ňu nenájdeš ani na wish.

Strašne som sa rozpísala, ale to čo som chcela povedať je, že nauč sa počúvať svoje telo. Píš si to. Mne písanie pomohlo asi vo všetkom a určite chcem o tom urobiť článok, ale kým sa tam dostaneme, tak to skús sama. Píš prečo sa tak cítiš, ako sa cítiš a pýtaj sa samej seba čo tie city spôsobilo. Ak to budeš robiť pravidelne určite tam nájdeš nejaký vzor, ktorý sa opakuje a vuala našla si svoj spúšťač. Teraz už vieš čomu sa vyhýbať aby si nezažívala takéto nepríjemné dni. Znie to jednoduchšie než to vyzerá, ale ak to chceš dotiahnuť ďaleko musíš pracovať hlavne na sebe. A ak sa dostaneš do takejto nepríjemnej situácie, kedy cítiš znaky deprivácie (nie depresie, to je veľmi veľký rozdiel) tak odtiaľ neutekaj. Sústreď sa na to čo sa deje, prečo sa to deje aby si sa do takýchto situácií už viac nedostala.



duševné zdravie
feeling sad, feeling down, stuck, anmotivated


Okej, takže čo robím keď je všetko too much, nemám chuť a energiu na nič, je mi všetko a zároveň nič a do toho nesvieti slnko, vonku je zamračený mordor, čiže vitamín Dé neprichádza do úvahy.

ponor sa do meditácie. Okolo meditácie je za posledných pár rokov veľký hype a mne chvíľu trvalo, kým som pochopila prečo. K tejto mojej meditačnej ceste by som sa rada vyjadrila v inom príspevku. Meditácia môže mať rôzne podoby, ale dnes by som vyzdvihla ten prvotný význam, čo si pod týmto slovom predstavíš. Ak si to ešte neskúšala, tak prosím, daj tomu šancu. Mne meditácia veľmi pomohla v ťažkých dňoch. Na youtube je kopa vedených meditácií. Je okej ak ti to hneď nejde, vlastne tam nie je nič čo by si mohla pokaziť, alebo urobiť zle. Pozoruj ako sa cítiš predtým a potom a hneď vieš či je to pre teba alebo nie.

píš. Ak máš pocit, že je toho veľa, že ti ide prasknúť hlava od toľkých myšlienok, tak zober papier a pero a píš kým ťa nebude bolieť ruka. Všetko to daj zo seba von a kľudne to potom rituálne spáľ, ale hlavne bezpečne. Alebo napíš všetky svoje negatívne myšlienky na toaleťák a spláchni ho. Sú to síce iba také pomyselné rituály, ale mne sa to páči, je to divné, ale zároveň pomerne cool a aspoň mentálne mi to pomáha. Ak sa nachádzaš v tomto prázdnom štádiu, kedy máš pocit, že nič v tebe nie je, tak skús automatické písanie. Už Freud hovoril o psychickom automatizme ako spôsobe ako sa dostať k myšlienkam čo máme v podvedomí, ktoré ti možno bránia cítiť sa lepšie. Stačí ak si sadneš a začneš písať. Nevadí, že nevieš o čom. Ak nevieš o čom, tak píš „neviem o čom mám písať“ a píš dovtedy, dokým ti myšlienky nezačnú prichádzať samé a uvidíš čo sa z podvedomia vynorí.

doslova sa postav na hlavu. Túto moju novšiu záľubu som už spomínala v tomto článku budem ju spomínať ešte asi aj v ďalších dokým to nevyskúšaš. Vždy, vždy, vždy keď sa cítim zle, smutno, prázdno a všetky tieto nepekné, nízke emócie, tak si dám aspoň desať minútovú stojka sešn. Jedna vec, je že stojky na hlave sú vo všeobecnosti dobré pre fungovanie organizmu, ktoré som presnejšie spomínala v článku, ktorý je nalinkovaný vyššie. Ale okrem toho si vždy pri tom predstavujem ako mi krv, energia a všetko steká do stredu tela a možno aj táto vizualizácia mi potom dodá taký ten plný pocit, ktorý mi predtým chýbal. A plus je neskutočne cool ako rýchlo sa naše telo dokáže naučiť tieto zaujímavé pózy a predstav si akú skvelú fotku si môžeš urobiť, keď budeš nikde na pláži s týmito jóga pózami. (hah)

do prírody aj keď je vonku mordor. Aj napriek tomu, že som mestské dievča a snívam o  presťahovaní sa  do veľkomesta, tak stále budem tvrdiť, že ľudia sú prírodné bytosti. Ja mám v mojom okolí dve miesta, ktoré mi vždy dodajú energiu a obe sú v prírode. Len ten pocit stáť v lese s hlavou hore a pozerať sa kam až vysoko siahajú tie stromy je magický. Čerstvý vzduch, zeleň a teraz už aj slnečné dni sú to, čo by sme mali vyhľadávať viac. Nemusíš chodiť na turistiku dvakrát do týždňa ani behať nahá po lese aby si cítila to prepojenie a ako ti príroda dobýja baterky. (ak je toto to tvoje, tak kľudne bež do toho) Ale niekomu ako som ja úplne stačí ísť na hodinovú prechádzku aspoň trikrát do týždňa a veľmi by sa mi páčilo keby sa toto stalo mojím každodenným rituálom.

daj si čas. Nie vždy musíš na seba tlačiť a snažiť sa cítiť za každú cenu lepšie. Niekedy človek potrebuje stráviť pár hodín, deň, dva v temnote aby si uvedomil prečo robí to čo robí. Aby našiel vnútornú motiváciu postaviť sa a plniť si sny. Ak vážne nič z vyššie spomenutých činností neprichádza do úvahy, je to úplne okej. Ako dnes ľudia hovoria, je okej nebyť okej. Daj tomu čas, kľudne prelež celý deň, ale moc sa v tom neutápaj. Skús byť aspoň neutrálna, nech ťa to ešte viac nezpapá. A pripomínaj si, že na konci tunela je vždy svetlo. Cheesy but true.

a nezabúdaj, že v tom nie si sama. Na facebooku existuje xy podporných skupín, kde keď napíšeš čo ťa trápi, tak tam nájdeš len milé, podporujúce a pozitívne slová. Ja som sa takto zoznámila s jednou úžasnou ženou, ktorá tam práve písala svoj problém a môj bol úplne rovnaký. Reagoval som na to a začali sme si písať a vzájomne sa podporovať. Bol to úplne cudzí človek na druhej strane sveta a doteraz si z času na čas komentujeme story na IG alebo len tak napíšeme ako sa máme. Sociálne siete nemusia byť vždy len negatívne a toxické.  Ďalšia moja rada ak hľadáš pozitivitu je sa pozrieť do sekcie s komentármi pri videách raise your vibration. Ľudia sú tam neskutočne milí a podporujúci. Taktiež keď sa cítim zle často siaham po videách na youtube, kde dievčatá rozoberajú práve tieto témy smútku, samoty a dáva mi to pocit komunity. Pocit, že na svete je určite niekto kto sa cíti rovnako. A pod týmto odstavcom ti nechám moje obľúbené.  Nezabúdaj, je úplne normálne a ľudské cítiť sa zle. Každý máme takéto dni či obdobia, len sme sa ešte nenaučili o tom otvorene hovoriť aj na internete.


Týmto celým chcem len upútať pozornosť na to aby sme sa počúvali, naučili sa viac o nás samých. Ak sa cítiš zle, ak cítiš prázdnotu už dlhšiu dobu, určite vyhľadaj odborníka. Ja toho o ľudskej psychike viem veľmi málo, ale je mi jasné, že aj šťastný a duševne zdravý človek má z času na čas takéto zlé dni a práve pre tieto zlé dni je tento článok určený. Ak tvoje zlé dni pretrvávajú dlhšie, tak sa obráť k niekomu, kto toto študoval a nehľadaj pomoc na internete. (ps: viem, že tie fotky k tomu vôbec nesedia, ale honestly i really do not care) 


Si aj ty cez toto epidemické, lockdown-ové obdobie viac citlivá? (nechcem sa cítiť, že to tak silno vplýva iba na mňa) Ako sa ty vyrovnávaš s takýmito prázdnymi dňami?

43 Komentáre

  1. I definitely agree with you and yes, you're not alone. I've been in that stage too and I know it's very hard to deal with ourselves when that time comes ,but I always believe that we'll get through this, we will survive :)
    Thanks for sharing your kindness, honesty, and the positive feeling. By the way, I have followed you on GFC :)

    xoxo,
    |CHELSHEAFLO|

    KINDLY VISIT NEW POST:
    https://www.chelsheaflo.com/2021/02/review-zalina-soap-natural-body-wash.html

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Thank you for really nice comment.

      I followed you back, girls support girls ♥

      Odstrániť
  2. Tento článok mi aktuálne nesmierne padol vhod :) Ďakujem.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Super článek :) Jak jsi psala o té meditaci, tak jsem si vzpomněla, že jsme na klinice dělali dvakrát za den relaxace, lidi s úzkostmi a depresemi dělali autogenní trénink a psychotici svalovou relaxaci podle Jacobsona. Namluvila jsem si to do mobilu. Už jsem na to zapomněla, ale zkusím na to myslet a taky si ji někdy dát :)
    Jinak mi teda hodně pomáhá moje psycholožka-psychoterapeutka, ani nemusím mít nějaký velký problém, stačí, když se prostě nějak necítím nebo bych potřebovala probrat nějakou věc a nevím, jak to popsat, ona prostě umí se na ten problém podívat třeba z jiné strany a rozebrat to tak, že se to ze mě jakoby vyplaví.
    No a když je mi fakt blbě, tak bych někdy taky ráda brečela a nejde to :( A jindy brečím, i když nechci. Ten pláč nějak nezvládám.
    No a nakonec psaní :) Když jsem měla spoustu úzkostných myšlenek a bludů, tak jsem to ze sebe chtěla vypsat. A tak jsem otevřela word a tam psala úplné podivnosti a teď si říkám, jestli jsem to vůbec psala já :D Ale pomáhalo to.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Děkuji za tento real článek. Četl se skvěle a přesně vím, o čem píšeš.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Moc ma teší, že sa to dobre čítalo, toho sa vždy trochu bojím :D

      Odstrániť
  5. Ja v poslednej dobe preskočím rovno do tretej fázy. Mám dni, ktoré sú šťastné a veselé, a potom dni, kedy sama neviem, ako fungujem a som rada, že si moje telo pamätá, že občas treba chodiť na záchod alebo sa napiť 😅 Ale presne ako píšeš – občas je to proste too much. Všetko. Párkrát som v takomto stave dokopala samú seba a aj vyšla von, a pomáha to, ale väčšinou som tak unavená a prázdna, že nemám silu sa obliecť a niekam ísť, hoci len sa prejsť okolo bytovky. Mne najviac pomáhajú dve veci — akceptácia a rozprávanie sa. To, že proste akceptujem, že "hej, takto sa dnes cítim a je to v poriadku" mi pomáha uvedomiť si, že je v pohode, že nemám silu pracovať na niečom od rána do večera, že je v pohode ostať celý deň v posteli, jesť svoje obľúbené jedlo a pozrieť si nejaký starý dobrý film, a že je v pohode si aj chvíľu poplakať. A ďalšie, čo mi pomáha, je povedať o tom niekomu. Veľmi dlho som bola zvyknutá na to, že o tom nikomu nesmiem ani povedať, aby si ľudia nemysleli, že som slabá a podobne, ale potom mi môj najlepší kamoš povedal, ako veľmi je to hlúpe a že MUSÍM o tom s ľuďmi hovoriť. Teraz mi volá vždy, keď môže, keď sa takto cítim, a stačí len pár minút rozhovoru a je mi o kúsok lepšie. A to veľmi odporúčam — zdôveriť sa o tom niekomu, kto pomôže vidieť veci z inej perspektívy. Občas sú niektoré problémy len v našej hlave a veci nie sú také zlé, ako sa zdajú 🥰
    Veľmi pekný článok (a fotkami som úplne obsessed 😍😍)!

    SIMPLYBERENICAINSTAGRAMNOVÝ ČLÁNOK: Najväčšia chyba pri prechode na zero waste

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och zalto. Milujem tvoje komentáre. Vždy mi zlepšia deň. To si krásne napísala, že problémy v našej hlave sa zdajú inak ako asi v skutočnosti môžu vyzerať. ♥

      Odstrániť
  6. Ahoj Alex,
    to je moc hezky a citlivě napsaný článek. Řekla bych, že ten poslední rok padá na nás všechny. Hodně mi vadí, že se nemůžu stýkat s přáteli a se širší rodinou. Mně paradoxně hodně pomáhá práce, kontakt se žáky, ráda s nimi mluvím a trávím čas. Procházky venku, čtení, filmy - to také většinou funguje, jen musím dobře vybírat. Člověk se tomu nesmí podávat:-) Měj se krásně,
    Hanka z blogu ciculka.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Presne ako píšeš. Musíme byť silní a nepoddať sa tomu. Ďakujem za pekný komentár ♥

      Odstrániť
  7. Parádní článek! :)

    Já se tak nějak sama od sebe začala za poslední rok mnohem víc zajímat o své já, ale nemyslím si, že je to lockdownem... Vždy jsem k tomu směřovala tak trochu, miluji spiritualitu a letos jsem se tak nějak rozjela :). Dáváš tady moc hezké tipy, některé se sama snažím aplikovat (procházky, pochopení emocí atd.), ale jak říkáš, je to těžká cesta :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. To ma teší, že tu nie som sama, kto sa snaží spoznať samú seba. ďakujem ti za pekný komentár ♥

      Odstrániť
  8. Super článek, se vším souhlasím. Já chodím ráda ven, když je hezky, jako třeba dneska. To mi hodně pomáhá přijít na jiné myšlenky. Pak taky zmíněné psaní a nebo prostě jdu spát:D Snažím se moc nevnímat tuhle covid situaci, ale upřímně řečeno už mi to taky leze na mozek a fakt strašně doufám, že už to nebude moc dlouho trvat..

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Och, v to dúfame všetci. A moc sa mi páči veta "alebo idem proste spať" Tak jednoduché a tak účinné, :D ♥

      Odstrániť
  9. S vysokou citlivostí mám až příliš mnoho zkušeností a upřímně řečeno, je zatraceně těžké s tím žít a naučit se s tím aspoň trochu konstruktivně zacházet - takže tě naprosto chápu! Tahle covidová situace to rozhodně neulehčuje a určitě v tom nejsi sama. Myslím, že bojujeme víc nebo míň všichni, jen někteří raději na tajňačku, aby se nevědělo :-) Takže klobouk dolů za otevřenost a díky za přínosné tipy! :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Moc ďakujem za krásny komentár. Veľmi ma potešil ♥

      Odstrániť
  10. Hezky napsané, poslední měsíce si všímám, že mám podobné stavy, tahle doba je šílená, nikdo neví, co se děje venku, natož uvnitř nás :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Je pravda, že takhle doba je strašná a je těžké si to nějak zpříjemnit, ale vždy se něco najde :)
    Jejda, to jsi napsala opravdu pěkně :)
    A moc pěkně udělaná fotografie.

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Love your suggestions! Thanks for sharing!
    xoxo
    Lovely
    www.mynameislovely.com

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Alexandra toto cítim niekedy aj ja. Ako prišiel Covid tak sa mne skončil dlhoročný vzťah čiže si vieš predstaviť ten smútok, ako sú zrazu všetci doma s partnermi, majú na seba čas a ja v smútku sama. Vďaka práci na sebe som to ale zvládla až excelentne skvelo. Meditujem, píšem si denník vďačnosti a spracovala som si veľmi veľa svojich podvedomých vzorcov. A z toho sa vyvinula moja vášeň pomáhať druhým a momentálne sa venujem koučingu už aj ja. Ak by si chcela môžeme si zavolať a verím, že ti pomôžem. Ja keď mávam zlú náladu a že ju mávam tak mi pomáha presne pustiť tie emócie von. Plač je tiež môj kamarát, je to normálne netreba sa za to hanbiť. A potom prechádzka a čerstvý vzduch len s rúškom ho chytíš do pľúc ťažko. A ešte smiech humor zábava komédie a rozhovor aspoň cez telefón pomáha dosť. Držím ti palce :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Oh, úplne si viem predstaviť ako si sa musela cítiť. Ale moc sa mi páči ako ten príbeh nabral krásny koniec. Nie každý dokáže byť tak silný aby niečo smutné dokázal takto otočiť vo svoj prospech. Už dlho som rozmýšľala nad osobnou koučkou a ak sa nakoniec k tomu odhodlám, určite ti dám vedieť:)Ďakujem ♥

      Odstrániť
  14. Tak tento článek mi padnul! Fakt super :)

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Hezky sepsáno. :) Nyní je těžké období pro všechny... já za sebe říkám, že je důležité dělat si radost a dělat jí i druhým! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Guess that almost everybody, sooner or later, had to front that phase...
    Keep on being positive and well centered is the only way to deal with it, I think.
    beautiful photos!
    XO
    S
    https://s-fashion-avenue.blogspot.com

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Alex, upřímně, otevřeně napsané. Sakra těžká doba pro všechny. Mně pomáhá hodně příroda,les - a nejlíp tam chodit úplně sama. A pak něco dělat. Cokoli - ruční práce, úklid, cvičení...Ale je pravda, že někdy nepomůže ani to. Zdraví Lenka
    www.babilenka.cz

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Les je zázrak a hlavne tam ísť sama, presne ako píšeš!

      Odstrániť
  18. Článek jakoby mi mluvil z duše. :) Teď během pandemie se cítím "dole" tak nějak častěji. Sice se na tom snažím pracovat, ale pravidelně mám dny, kdy nemám do ničeho energii a je mi prostě na nic, aniž bych leckdy vůbec věděla důvod :) Zároveň ale vím, že bude líp!!! :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je krásne čítať tieto komentáre a vidieť, že v tom nie sme sami

      Odstrániť
  19. Lovely post and some amazing suggestions...thanks for sharing dear :-)
    Beauty and Fashion/Rampdiary/Glamansion

    OdpovedaťOdstrániť
  20. Popravdě, já ani nevím pořádně říci, jak se cítím. Spíše si přijdu ve stresu, možná i unavená, že musím napsat bakalářskou práci, připravit se na státnice, udělat zkoušku úrovně ze dvou jazyků. Mezitím dělat úkoly z různých předmětů. Věřím, že si pořádně oddychnu, až to bude za mnou.

    OdpovedaťOdstrániť
  21. Nevím jestli ji znáš, sleduješ, či je ti sympatická, ale v tomhle se mi líbí třeba Markéta Frank a vzala jsem si její slova k srdci. Nějakým způsobem chodila cvičit pravidelně a potom najednou víckrát nebyla a prohlásila a ne jen v tom jedno videu, ale už to zmiňovala několikrát, že naslouchá svému tělu a ne že by se ji nechtělo, ale cítí, že tělo to prostě nezvládá, nedává a cítí se jinak než dřív při cvičení. :) Já to tak začala také vnímat u sebe, jsou dny, kdy jsem energií nabytá, cvičím, miluji to, užívám si to a jsou dny, kdy tělo prostě nechce, jsem unavená a myslím si, že tento příklad platí pro vše ohledně naší duše i těla :)

    Jinak v pátek jsem měla taky krizi, ale šílenou...

    Somethingbykta

    OdpovedaťOdstrániť
  22. Já myslím, že tohle období už doléhá na všechny z nás.. U mě to je jak na houpačce, snažím se moc nemyslet na to, co se všechno děje, na druhou stranu je to něco, čemu se nejde vyhnout.. Už to trvá prostě moc dlouho :(

    Another Dominika

    OdpovedaťOdstrániť
  23. Musím říct, že v posledním roce mívám tyhle stavy bohužel docela často. Ta pandemie mi leze na mozek a to hlavně z důvodu, že nemohu domů a vidět svou rodinu, strašně mi chybí a když se nám den před odletem na Vánoce vše zhroutilo, proplakala jsem dny... Opravdu se snažím na toto koukat pozitivně- mám více času doma a mohu zkoušet nové recepty, mám více času na knihy, cvičení i své morčátko ale nemoct domů je prostě zoufaltsví. Snažím se i díky tomu poznat lépe sama sebe, ale je to takové zvláštní za těchto okolností... Snad bude brzy lépe :( Normálně by si člověk zašel třeba na snídani, do kina a tak, ale teď ... ani není pořádně kam jít trošku vypnout :(

    OdpovedaťOdstrániť
  24. I completely understand you. We all go through periods like the one described but remember things do get better. Keep moving! ❤

    www.fashionradi.com

    OdpovedaťOdstrániť
  25. Velmi nápaditý článek a je super, že jsi se o tomto rozepsala. Určitě to známe všichni a těžké období jednou za čas potká snad každého. Mě hodně pomáhá cvičení či motivační četba - načerpám tak spoustu inspirace a tzv. "nový vítr". :D :)

    OdpovedaťOdstrániť
  26. Such a beautiful photos and flowers.

    New Post - https://www.exclusivebeautydiary.com/2021/02/rodial-dragons-blood-eye-gel.html

    OdpovedaťOdstrániť
  27. Počúvať svoje telo a myseľ! Presne tak ♥ Ja som sa to už, chvalabohu, naučila a nemienim sa vrátiť späť 🌸 Je to nesmierne dôležité a som smutná z toho, keď viem, koľko ľudí to takto nevníma a zanedbáva.

    True Beauty Makeup Inspiration *

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakujem krásne za každý jeden komentár.