extravagancia

Ahojte kamaráti. Dnes ráno som si asi našla moju novú jarnú rannú rutinu na nedeľu. Sedela som na lavičke v blízkosti vody s kávou a donutom v ruke. Vyšitá ranná idylka. No, idylka ako idylka. Počas ťažkých a smutných dní sú aj obyčajné radosti pre mňa malé víťazstvá. Ráno som sa zobudila do mokrého vankúša plného sĺz a vedela som, že ak tam zostanem ležať, celý môj deň bude uplakaný. Postavila som sa a donútila som sa k meditovaniu. Mala som celý týždeň na napísanie tohto článku, ale nechala som si to na dnes a bolo mi jasné, že doma zo seba nič nedostanem. Utrela som si zvyšné slzy, obliekla sa konečne do ničoho iného ako sú čierne legíny s mikinou, zobrala som si kávu, diár, moje veľké sluchadká a išla som. Po ceste som sa zastavila pre dva čokoládové donuty a som na mieste. Sedím na lavičke a slnko sa usmieva na moje ranky a aspoň na chvíľu sa cítim dobre v prítomnom okamihu. Dnes píšem v prírode.

Minule som tak uvažovala nad myšlienkou, ktorú mi niekto postrčil do hlavy. „Niekedy je tvoj outfit až priveľa.“ Na jednu stranu majú úplnú pravdu. Ak porovnáš moje obliekanie s obliekaním bežného občana, tak asi sa bude zdať moja časť trochu viac extra. Vždy som o tom vedela, ale nikdy som sa nad tým nezamýšľala z takého pohľadu na aký som narazila dnes.

Verím v to, že všetko má nejaký zmysel. Aj keď ti to na začiatok môže prísť ako úplne povrchná vec, ako v mojom prípade extravagantnejšie obliekanie, aj to je niekde zakorenené. Tak sa usaď a poď so mnou do toho trochu rýpať. 

 

extravagancia, obliekanie, móda




Uvedomila som si, že to celé začalo v momente, kedy som si konečne mohla sama vyberať oblečenie. Bolo mi asi jedenásť a od toho veku som si povedala, že chcem byť iná. Vždy som siahala po niečom, čo môže prilákať pozornosť iných. Vtedy to boli farby. Milovala som ich. Moja skriňa vyzerala ako stelesnená dúha. Našli ste tam každý jeden odtieň každej jednej farby. Nechcem nikomu brať kredit ale mám pocit, že v mojom malom meste som bola jedna medzi prvými, čo chodila v ostro červených rifliach. Och a neostalo to len pri nich. Normálne sa zamýšľam, či som mala aj niečo neutrálne, ale úprimne si na nič také nespomínam. Všetky kúsky oblečenia, ktoré mám vryté do pamäte boli výrazné a kričali po pozornosti. Ak si myslíš, že to ostalo pri jednej farbe, tak sa mýliš. Čím viac tým lepšie. Pamätáte si niekto na tú hru „plávala rybička po Dunaji a stratila farbu...“ A ak ste mali danú farbu na sebe boli ste safe. Ja som sa počas tej hry nudila, lebo vždy som bola tak doparádená, že málokedy niekto našiel farbu, ktorú by som nemala. (hah) Dokonca si spomínam na obdobie, kedy neskutočne moc letel vzor americkej vlajky. Pamätám, že som moju mamu presviedčala dlho ale nakoniec sa mi to podarilo a chodila som od hlavy po päty oblečená v americkej vlajke. Do-slo-va! Tričko, legíny a aj topánky. A cítila som sa skvelo. Chcela som aby si ma každý všimol. Chcela som byť videná. Chcela som byť iná a jedinečná za hocijakú cenu.

Síce dnes už nie som chodiaca dúha či americká alebo akákoľvek iná vlajka, ale to, že chcem byť iná a že chcem byť videná neprehliadnuteľná mi ostalo. Možno, teda určite nie som naj extravagantnejší človek, od toho sú tu iný. Úprimne mi to nikdy neprišlo divné. Ako dieťa som to neriešila a neskôr som sa dostala do kruhu ľudí, ktorí sú umelecky založení a inakosť a extravagantnosť bola viac než vítaná. Našla som sa tam a cítim sa medzi nimi doma. Mám rada keď sa za mnou niekto obzrie, keď prilákam pozornosť, keď nie som v dave stratená. Kedysi som si tým podvedome kompenzovala  nedostatky v mojom živote, ale dnes to robím len preto, že ma baví byť inou. Každý deň keď sa zobudím je jedna veľká šanca byť čímkoľvek chcem a ja si volím byť inou, byť sama sebou.

Ľudom ktorý ma nepoznajú, alebo nemajú v okolí ľudí, ktorým nevadí vyzerať inak to môže prísť ako exhibicionizmus či pýtanie si pozornosti. Ale opak je pravdou. Ja som celkom tichá, nie je ma počuť na míle ďaleko. Kričím iným spôsobom.

Neviem prečo mi skôr nenapadlo zamyslieť sa nad týmto celým. Prečo to takto je? Prečo som taká? Nikdy som nebola nejaká tichá myška. Ak sa mi niečo nepáčilo, alebo bolo niečo nefér, vedela som sa ozvať a postaviť sa za seba a za ľudí na ktorých mi záleží, ale taktiež som si veľa vecí nechala pre seba. Vyrástla som a teraz svojmu slovu viac verím. Som viac úprimná, otvorená a strach zo slova pominul, ale stále nie som nejaká papuľa.

Teraz nechcem vyznieť ako obeť, práve naopak. Mala som krásne detstvo a nemenila by som naňom asi nič, lebo vďaka tomu som osobou akou som dnes a keď sa pozriem do zrkadla som pyšná. Ale aj v tom peknom sa dejú veci, ktoré si v danom momente neuvedomujeme a  porozumenie väčšinou príde až s odstupom času.

Veľakrát mi bolo doslova zakázané vyjadriť svoj názor. Ľudia ho nechceli počuť, nezaujímal ich a moje trinásť ročné ja vždy argumentovalo tým, že ja mám právo mať svoj názor a môžem ho vyjadriť. Ale autorita je autorita. A tak som chcene či nechcene začala svoje názory potlačovať. Väčšinou som si ich písala do denníku, lebo tam mi nikto nemohol povedať, že to nechce počuť alebo, že ho nezaujíma. (teraz už chápete, prečo som si založila blog) A preto bolo obliekanie spôsob ako som mohla vyjadriť moju inakosť bez  toho aby mi niekto povedal, že nemôžem.

Detské kamarátstva vedia byť taktiež zlomovým bodom v našich životoch. Asi polovicu základnej školy sme mali to typické top dievčenské trio.  Vtedy som netušila ako vyzerajú skutoční kamaráti a ani detský mozog nevie, že slová a činy vedia ublížiť viac než sa môže zdať. Bolo to ako z typického teen filmu. Jedna dievčina bola známa, obľúbená a ja spolu s mojou ďalšou kamarátkou sme boli tí jej „poskoci.“ Úplne mi napadol film mean girls. Haha, ale neboli sme mean. Išlo tam len o to, že ľudia ma mali radi alebo sa so mnou kamarátili, lebo som bola kamarátka s tou dievčinou. Nerobila som to vedome, ale asi moje podvedomie chcelo ukázať moju inú stránku mňa, podľa ktorej si ma môžu iný zapamätať a tým bolo už toľko krát spomenuté obliekanie.  

 



extravagancia, móda, obliekanie, iankosť, pozornosť
extravagancia, móda, obliekanie, iankosť, pozornosť
extravagancia, móda, obliekanie, iankosť, pozornosť


Dnes je to inak. Dnes už verím, nie som chodiaci gýč či dúha. Už to možno tak moc nepotrebujem, lebo si verím. Verím viac sama sebe, svojmu slovu, svojej sile a schopnostiam. Možno to niekedy preženiem, možno je moje oblečenie pre niekoho nudné. Je to stále vec názoru, ale v komfortnej zóne nikdy nič nevyrástlo. Túto vetu si opakujem deň čo deň. Chcem tvoriť, chcem byť iná. A prečo? Pretože to inšpiruje. Raz sa mi stalo, že som na strednej prišla s prstienkami zaviazanými do šnúrok v topánkach a o týždeň na to, si to urobila aj moja spolužiačka. Vtedy som bola nahnevaná, že ma kopíruje, ale keď si na to teraz spomenie, tak sa cítim skvelo, pretože som niekoho inšpirovala. A ak by som neskúšala, tak sa toto nikdy nestane.

Asi to bude znieť divne, ale celé toto niekedy viac extra obliekanie mi dopomohlo aj k určitej vnútornej vibrácií alebo ako to mám nazvať. Raz mi jedna moja bývalá dobrá kamarátka povedala, že keby si dám na seba aj vrece, tak aj vtedy sa budú na mňa všetci pozerať. Toto ma privádza k myšlienke, či vážne je o tom, čo máte na sebe alebo, čo zo seba vyžarujete? Ja osobne viem, kde stojí môj názor, ale veľmi ma zaujíma ako to vnímaš ty. Som vďačná, za každý jeden komentár a verím, že tam rozprúdime plnohodnotnú diskusiu. 


 

Komentáre

  1. This is such a beautiful post. Sometimes, you just need to get outside and get that inspiration going. It can help a lot! I also really love what you said about fashion. Personally, I don't think there is such a thing as too much or too extra. It is all about having fun with what you wear and feeling good. Whether that means wearing something super simple or something with lots of layers and accessories...all that matters is that you feel your best!
    the creation of beauty is art.

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Skôr sa prikláňam k názoru, že viac záleží na tom, čo zo seba človek vyžaruje. Lebo niekomu stačí aj biele tričko a obyčajné rifle, ale ide z neho cítiť rešpekt, sebavedomie a celkovo "they got their sht together"; a rovnako aj opačne. Mne sa na tebe veľmi páči, že sa nebojíš obliecť si to, čo sa ti páči a nebojíš sa ukázať svoje ja. Potom z teba cítiť, že vieš, čo chceš, a ideš si za tým, čo je nesmierne inšpirujúce 🥰 Tak len tak ďalej!

    SIMPLYBERENICAINSTAGRAMNOVÝ ČLÁNOK: Veganské muffiny — 5 receptů s ovocem

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Na tu dobu amerických vlajek na oblečení a zářivých barev si vzpomínám, taky jsem se tak oblékala - mentolově zelné džíny, k tomu oranžová bunda, červené tričko... jak šašek :D omluva je jen to, že jsem byla v 8. třídě :D ale u mně to bylo spíš tím, že jsem to viděla u spolužaček a prostě jsem to chtěla mít taky :) máš zajímavý styl každopádně :) já svůj styl pořád hledám, v nedávné době jsem třídila šatník a myslím, že jsem na dobré cestě :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Páni, to jsi teda napsala moc hezky. Je podle mě super, že se na sebe dokážeš podívat i s odstupem a nějaké věci si uvědomit.
    Některé části, jako bych psala já. Vždycky jsem se cítila jiná, byla jsem jiná, stále vlastně jsem. Co se týče fashion, jako menší jsem chodila také extravagantně oblékaná, nejdřív to bylo hodně růžové a holčičí, pak jsem se více zamilovala do ``emo`` stylu a černé. Teď stále trčím z davu, pořád mi to někdo říká nebo se pozastavuje. Když jedu do Česka, říkají, že jde vidět, že žiju v cizině a i tady v UK se mi stává, že mě někdo zastaví a chválí mi vlasy nebo outfit. Miluji módu, a podle mě je život moc krátký na to nosit jen nudné věci, často nosím šaty, které by si ostatní holky schovávaly na ples, ale já je kupuju, abych si je užila kdykoliv se mi chce a ne čekala na speciální příležitost. Baví mě barvy, i černá, ale nesmí to být nuda. Džíny, tričko a mikinu na mě nikdo nikdy neuvidí, ani se v tom necítím být sama sebou! Takže za mě je to super, dělej si dál věci podle toho, co se líbí hlavně tobě!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Love your style so much! It is perfect :) http://www.bauchlefashion.com/2021/03/5-ways-to-be-more-chic.html

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Jé, to byly časy. Dokonce mám doma ještě legíny s tímto vzorem, ale nosím je minimálně :-D ale jen doma! Já mám styl obyčejný, mikyna, džíny a hlavně se cítit pohodlně.

    OdpovedaťOdstrániť
  7. Krásny úprimný článok! Ameriku som nosila aj ja, ale len na tričku a šatke :D
    Osobne sa prikláňam skôr k názoru, že ide o vnútorné vyžarovanie, no na druhej strane šaty ešte stále robia človeka. Takže pravda asi bude niekde medzi. Myslím, že je dôležité, aby to vonkajšie bolo s vnútrom v súznení a vtedy sa k okoliu dostane správa, ktorú chce človek povedať bez slov. Ja som svoj štýl v 25 rokoch asi ešte stále nenašla. U mňa v šatníku je to také z každého rožka troška, preto sa už vlastne ani nečudujem, že ľudia zo mňa často bývajú zmätení. A pritom ja by som si to tak rada dala do poriadku...

    OdpovedaťOdstrániť
  8. S vyjadřováním sebe sama a svých názorů a postojů jsem to měla a mám stejně. Neměla jsem podporu v tom, mít svůj názor a něco chtít. Sebevyjádření pomocí psaní je pro mě tím nejlepším. Nikdo mi na to nic neřekne. Mám čas a prostor vyjádřit se přesně, tak, jak potřebuji. Doufám, že se někdy otevřu i při mluveném projevu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. Pěkně napsaný článek :) a ta venkovní pohoda♥ u nás začíná být už též hezky to se hned bude jinak psát :))

    OdpovedaťOdstrániť
  10. Really beautiful post and the way it was written. I can relate to so many things you mentioned.
    Happy Spring!

    www.fashionradi.com

    OdpovedaťOdstrániť
  11. Moc se mi líbí tvůj pohled na celou extravaganci v oblékání. Sama to na ostatních slečnách moc obdivuju a možná i majinko potichu závidím. Já jsem totiž v oblékání i v líčení poměrně obyčejná. Ale tím nechci říct, že nespokojená. Jenom se nedokážu nikam zařadit, mám tolik věcí, co se mi líbí! Občas chci být střed pozornosti a dokážu si vzít výrazný královsky modrý overal, velké sluneční brýle a zlaté výrazné náušnice. Ale většinu času jsem něco mezi extravagancí a "obyčejností". Zkrátka.. já. Je vážně těžké popsat můj styl, protože se asi ani popsat nedá. Každopádně, nejdůležitější pro mě je ta možnost volby. MŮŽU si vybrat, jak výrazně se obleču. Ta kontrola mě uklidňuje. Zároveň víc než věřím v to, že je naprosto zásadní, co ze sebe člověk vyzařuje. Mnohem víc, než to, že mi někdo pochválí outfit, mě dokáže potěšit to, že mi kamarád řekne, že jsem mu zase svým optimismem rozsvítila den. V tu chvíli si přijdu stejně jako ty s těmi prstýnky zapletenými v tkaničkách, inspirovala jsem lidi okolo mě. A ten pocit je nádhernej.😊

    OdpovedaťOdstrániť
  12. I love your fashion sense and style. looks lovely and pretty!
    Would you like to follow each other? If the answer is yes, please follow me on my blog & I'll follow you back. thank you.
    http://www.rosetinz.com

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Absolútne som nikdy neriešila, ani nikdy nebudem, čo kto si o mne myslí. Nech sa starajú o seba a žijú svoj živoť. Ja si budem žiť ten svoj tak, ako ja chcem 🌸

    Blog de la Licorne *

    OdpovedaťOdstrániť
  14. Americká vlajka jednu chvíli opravdu letěla, stejně tak vojenské vzory. :D Neodpustila jsem si ani jedno, ale poslední dobou jsem spíše pro minimalističtější styl. I když zase záleží na náladě, nemám přímo vyhraněné kousky oblečení, které bych preferovala. :))

    OdpovedaťOdstrániť
  15. Důležité je, že se v tom cítíš pohodlně a příjemně, to je podle mě nejdůležitější 🙂. Nosit něco, v čem se člověk necítí dobře a vzít si to jen proto, protože... je dle mého špatně. Já upřímně nikdy nebyla nijak moc na módu 😅, mám ráda takový pohodový, sportovní styl (po mamce), takže třeba v sukni mě nikdo nikdy neuvidí, ale naopak šaty ty si vezmu ráda 🙂. Ale jak říkám, radši obuju tenisky než podpatky 🙈. Hlavně, že se v tom cítím dobře 🙂. Ale kdybych měla napsat v čem se cítím nejlépe a pohodlněji tak bych napsala mikina - tepláky/džíny a tenisky 😃.

    OdpovedaťOdstrániť
  16. Keď som bola mladšia, tiež som sa veľmi chcela odlíšiť. Na základnej škole som sa pokúšala obliekať ako skaterka (o tom, že som na skateboarde zatiaľ nikdy nestála, pomlčím), neskôr ako metalistka. To mi už vyšlo. Po príchode na strednú som však akosi znovu chcela byť nenápadná, pretože som sa tam necítila dobre. Aj keď si pamätám, ako rada som predtým svojimi "drsnými" outfitmi na seba pútala pozornosť v meste. Páčilo sa mi to. No gympel v kombinácii so vzťahom, v ktorom mi bývalý priateľ veľmi hovoril do toho, čo si obliekam, spôsobili to, že som sa snažila o to, aby som bola nenápadná, prípadne basic b. A tak to pokračovalo až kým som nešla na vysokú a po prvom semestri si prešla rozchodom. Prišiel glow up a postupne aj odvaha obliekať sa tak, ako som chcela vtedy, keď som mala 12. Svojsky, väčšinou ako vagabund, haha. Môj ex by však povedal, že je to extravagantné.

    Som rada, že si svoju cestu a seba nestratila, a že sa cítiš dobre v tom, čo si na seba dáš. Je to základ, spolu s vyžarovaním to vie výrazne dotvoriť celkovú charizmu človeka. You go, girl! :)

    plants and cherries

    OdpovedaťOdstrániť
  17. Ahoj Alex,
    to jsi napsala moc pěkně. Úplně ti rozumím, byla jsem stejná, měla jsem vždy svůj styl, který byl vždy trochu jiný. Jednou jsem přišla do školy v džínách a mikče a učitelka byla přesvědčená, že jsem nemocná. I nyní jako dospělá si to udržuji, rozhodně se vymykám klasickému vzhledu učitelky. Mám ráda velké výstřihy, syté a tmavší barvy, dlouhé a výrazné náušnice, pěkné kabelky, užívám si líčení i lakování nehtů...
    Měj se krásně,
    Hanka z ciculka.cz

    OdpovedaťOdstrániť
  18. Když je člověk mladší, chodí třeba na základní/ střední školu, není z rodiny, která je schopna investovat do jeho oblečení, doplňků, zážitků a nejnovějších věcí a je odkázán sám na rodiče, či na brigády, vnímá to jinak. I okolí to posuzuje jinak, také jsem zažívala porovnávání... Ale jakmile člověk dospěje do určitého bodu, už je více samostatný, okolí začne být také. Stále je spousta lidí, co posuzuje, ale čím dál více lidí, co nikoliv, protože vnímají, co za tím vším je. :)

    Somethingbykate

    OdpovedaťOdstrániť
  19. Moc hezky napsané! :)

    "Každý deň keď sa zobudím je jedna veľká šanca byť čímkoľvek chcem a ja si volím byť inou, byť sama sebou."

    Zdraví Ela

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Ďakujem krásne za každý jeden komentár.

Form for Contact Page (Do not remove)