journaling - prečo a ako si začať písať

 Ahojte kamaráti. Krásny pondelok ti prajem, alebo hocijaký iný deň kedy toto čítaš. Sedím zabalená v deke v mojej čerstvo upratanej izbe. Všade kde sa pozriem vidím harmóniu, pretože konečne má každá svoja vec to správne miesto. Dohára mi tu sviečka s názvom mier a už asi tretíkrát za sebou počúvam pesničku, ktorú si zapni nižšie aby si sa vedela naladiť na môj vibe. Dnes je nádherný deň a konečne po dlhej dobe cítim pokoj, šťastie a pohodu. Ten pocit, že len tak sedíš pozeráš sa von oknom v pozadí ti hrá príjemná hudba a viacej toho k šťastiu nepotrebuješ. Už mi chýbal. Nuž, ale poďme k dnešnej téme. Rada by som sa dnes s vami porozprávala o journaling-u. 

 

P R E Č O ?

Journaling vie byť tvoja domáca terapia, dokáže ťa zbaviť zlých, negatívnych myšlienok, pomôže ti dostať všetky emócie von, budeš vedieť lepšie porozumieť svojim zlým vlastnostiam, prečo tam sú a ako ich vieš zmeniť.. Dokážeš vydolovať niečo z tvojho podvedomia a môj najobľúbenejší bod: dokáže ti to jemne obmeniť naše zaužívané spôsoby myslenia.

Pre mňa je písanie si súčasťou mojej selfcare, kedy mám čas sama pre sebe a venujem sa všetkému, čo sa za daný deň v mojej hlave nazbieralo. Zdroje uvádzajú, že za jeden deň nám prebehne mysľou okolo 6200 myšlienok. A sú rôznorodé. Nie všetky sú pozitívne, nájde sa tam aj veľa negatívnych, z ktorých sa môžeš doslova vypísať a tak ich dostať z mysle preč, aby ťa tam už neotravovali. Pri negatívnych myšlienkach som zvykla robiť to, že som si ich napísala na toaletný papier a jednoducho som ich spláchla, pretože to je jediné miesto kde patria. A naopak. V takom veľkom množstve myšlienok môžeš stratiť miliónový nápad. A v neposlednom rade, tým, že sa zbavíš určitých myšlienok vytváraš priestor na nové nápady.

Ja osobne má zatiaľ jeden diár kde si píšem všetko, ale ako náhle sa otvoria obchody, tak nabehnem do Tygeru a kupujem ešte ďalšie tri, pretože mi to príde prehľadnejšie. Ale ak máš iba jeden, vidíš, že to ide aj takto.

 

A K O ?

Je mnoho rôznych spôsobov, metód či samostatných journal prompts (bodov) na asi každú oblasť tvojho života, ktoré môžeš do svojho písania zahrnúť a venovať sa im pravidelne, alebo z toho môžeš urobiť rituál a písať si len napríklad pri splne (už len tá predstava ma baví), alebo si vieš vyhľadať niečo, čo sa týka tvojej momentálnej situácie, aby ti to pomohlo tu a teraz. Ako hovorím, je toho množstvo. Okrem toho, že si môžeš sadnúť a len tak písať o tom čo sa ti honí hlavou ti dnes predstavím moje dve najpoužívanejšie metódy a verím, že sa tento článok raz dočká pokračovania aby som ťa o nič neukrátia.

v č e r n ý   r e c a p

S písaním tesne pred spaním som začala si nejak v septembri minulého roku, ale až tieto posledné mesiace som v tom vážne konzistentná a vidím zmeny v mojich dňoch. Pri mojom písaní si každý večer odpovedám na šesť otázok:

1.     Ako som sa dnes cítila?

• niektoré dni sú jednoducho príliš rýchle a sme zamestnaní veľkým množstvom povinností, že málokedy mám čas si v strede dňa sadnúť, vydýchnuť a trochu sa venovať svojim pocitom a myšlienkam. To, že si zaneprázdnená nie je výhovorka kvôli ktorej sa nebudeš venovať sebe. Práve preto si vždy večer sadnem a zmyslím sa nad svojím dňom. Čo ma potešilo, prečo som cítila stres? Počúvam sa a zisťujem toho o sebe veľa. Všimla som si ako majú na mňa vplyv niektoré aktivity či ľudia. Keď vidím, že v dňoch kedy som sa venovala tvorbe na blog či písaniu sú moje myšlienky krajšie a pokojnejšie, tak sa snažím takéto činnosti zakomponovať do mojich dní častejšie

2.     Vytočilo ma dnes niečo? Ak áno, prečo a ako môžem zareagovať nabudúce aby som sa vyhla hnevu.

• ešte pól roka dozadu bolo moje ego veľmi ľahko uraziteľné pri hocijakej maličkosti. Teraz si začínam uvedomovať, že správanie ega nie je to po čom túžim. Veľakrát je úplne rozdielne od správania akým by sa Alexandra, čo je skrytá vo mne riadila. Týmto cvičením sa snažím ako keby viacej pochopiť reakciám môjho ega aby som ho vedela vždy rozoznať od mojej osoby a v konečnom dôsledku ho úplne potlačiť

3.     Čo som dnes urobila pre niekoho iného?

• svet by bol krajší keby sme každý trochu viac empatickejší, a všetci chceme trochu viac dávať, pomáhať než dostávať. Z tohto dôvodu sa snažím každý deň robiť aspoň malinké nezištné akty pre iných. Či je to pomoc susedke s taškami, pekný komentár pod fotkou, kúpenie niečoho malého v obchode na znak, že na osobu myslíte... Väčšinou sú to maličkosti, ale jedna maličkosť každý jeden deň vie vytvoriť veľmi pekný súhrn

4.     Za čo som dnes vďačná?

• o tomto si musela počuť všade. Ale je to asi najkľúčovejšia vec v celom mojom zozname. Ani si  neuvedomujeme aké veľké privilégium máme. To že tu sedíš a môžeš čítať tento článok len naznačuje, že sa máš lepšie ako kopa iných ľudí na svete. Je ľahké nájsť niečo za čo si vďačná ak máš dobrý deň, ale povedala by som, že pri tých zlých dňoch je to o dosť významnejšie. Keď si vieš aj v negatívny deň uvedomiť, že máš strechu nad hlavou, máš posteľ, máš kamarátov a všetky tieto pre nás samozrejmosti, tak negatívne emócie pominú rýchlejšie

5.     Čo som dnes zvládla, aké sú moje dnešné úspechy?

• podľa mňa sú naše dni plné úspechov, len si ich opäť v tej rýchlosti ani neuvedomujem a ja už nechcem prehliadať moje úspechy

6.     Čo by som zmenila?

• verím, že každý z nás chce aby každý jeden deň bol o niečo lepší ako ten predtým. A presne na toto slúži táto posledná otázka. Čo môžem zajtra urobiť inak aby som si dnes do postele ľahla s ešte krajším pocitom?

 

p o c h o p   s v o j e   s n y

Sny sú jedna z vecí, ktoré vedci stále nedokážu úplne pochopiť a asi každý z nás sa niekedy zobudí s pocitom: To čo bol za sen? Prečo sa mi to snívalo? Kedysi som sa zvykla pozerať do snára, ale časom som si aj ja uvedomila, že je to blbosť. Nehovorím, že tie definície sú vymyslené, ale nemyslím si, že by boli pravdivé pre každého jedného človeka na svete. Na to sme moc odlišní. Asi každý z nás vie, že spánok prebieha vo fázach, konkrétne ich je päť. Dnes je pre nás najdôležitejšia posledná, REM fáza, kedy snívame najviac a tieto sny sú veľmi živé a práve tie si väčšinou ráno pamätáme. Keď sa nachádzame v tejto fáze, tak síce spíme, no náš mozog funguje ako za normálneho, bdelého stavu. A práve v tomto stave nemáme kontrolu nad naším vedomím. Nerozhodneme sa na čo budeme myslieť a vtedy je možné, že sa nám z podvedomia dostanú nejaké veci navrch pomocou snov. (čítala som o tom pár článok, ale stále je to otázka názoru a nie je to fakt, čiže je len na tebe či tomu veríš alebo nie)

V celej tejto metóde iba o to, že hneď ako vstaneš a ešte si čerstvo pamätáš svoj sen, tak si ho zapíšeš a neskôr ho môžeš analyzovať. Ja osobne si myslím, že sny toho majú veľa spoločné s naším podvedomím a preto im najlepšie budeš chápať práve ty sama. Možno zistíš, že máš v sebe stále nejaký strach z detstva, ktorý síce nevnímaš, ale určitým spôsobom ťa obmedzuje. Mne sa napríklad minule snívalo, že mi niekto prepichol srdce dýkou. Zapísala som si to a po chvíľke uvažovania mi napadla myšlienka, že to neznamená fyzickú smrť,  ide o môj strach. Bojím sa, že ak niekomu dám celé moje srdce, tak mi ho metaforicky prepichne dýkou. Je to strach, ktorý mám niekde hlbšie v sebe. Bežne nad ním nerozmýšľam, ale odzrkadľuje sa v tom, že je pre mňa ťažké zhodiť stenu pred inými a byť vulnerable (po Slovensky zraniteľný, ale to neznie až tak dobe)

V   Č O M   M I   P Í S A N I E   P O M O H L O ?

• od vtedy ako som si kúpila zošiť a začala si doň pravidelne písať sa počet mojich negatívnych myšlienok veľmi zmenšil. Určite je to spojené aj s inými selfcare zvykmi, ktoré som do mojej rutiny pridala ako sú afirmácie, ale s nimi som začala len tento rok a pokles mojich negatívnych myšlienok som si všimla ešte skôr

• mám viacej nápadov. Ako som už spomínala, písanie mi pomáha vyčistiť si hlavu a tým pádom vytváram viacej miesta pre nové myšlienky

• lepšie rozumiem mojím reakciám. Tým, že každý večer ako keby analyzujem môj deň, tak vedome rozmýšľam prečo som sa zachovala tak ako som sa zachovala, čo sa napríklad pri výbuchu hnevu úplne nedá. Začínam spoznávať moje spúšťače - čo ma vytáča a už viem čomu sa vyhýbať

• ukľudňuje ma to. Keď sa cítim, že ma nejaká situácia doslova pohlcuje, tak sa z nej jednoducho vypíšem. Napíšem si najhorší možný scenár, ktorého sa bojím a ak by sa náhodou stal, čo podniknem. Tým, že som to dala z hlavy preč a že som si vymyslela plán čo ak, tak sa mi neskutočne uľaví a ten problém pre mňa u ako keby neexistuje

 

Zvykneš si aj ty písať, alebo sa mi podarilo ťa presvedčiť? Aké iné selfcare aktivity máš zahrnuté do tvojich dní?